Brunnera

Brunnera – prečo sa tak volá a kto jej dal meno? Rastlina má svoj domov na Sibíri a Kaukaze. Na sever od Tbilisi ju ako prvý objavil Dr. J. M. F.Adam. U nás sa uvádza pod menom prhlica roľná, vo svete je známa pod označením Siberian bugloss. Tvar a drsnú štruktúru listu vystihuje práve termín bugloss, ktorý má pôvod v 2 gréckych slovách: tur (vôl) a jazyk. Botanický názov dostala na počesť švajčiarskeho botanika a zberateľa Samuela Brunnera (1790–1844), ktorý cestoval po Taliansku, západnej Afrike a Kaukaze.V niektorých publikáciách sa ešte uvádza aj jej starý názov – Anchusa myositidiflora, prípadne Myosotis macrophylla. Nazývajú sa tiež nepravé nezábudky. Sú to rastliny pomerne odolné a nenáročné na starostlivosť – vhodné aj pre začiatočníkov.

Vynímajú sa v skupinových výsadbách, na okrajoch záhonov alebo medzi drevinami. Pôsobivo sa predvedú aj v kvetináčoch, prípadne ako solitéry. 

Brunnery sú vďačnými pôdokryvnými rastlinami potláčajúcimi burinu. Darí sa im v polotieni a tieni, iba málo tolerujú horúce poludňajšie slnko. Požadujú dobre drenážovanú pôdu a trvalú vlhkosť. Pri nedostatku vlahy môže dôjsť k zhnednutiu okrajov listov; proti odparovaniu vody pomôže vrstva mulču. Deliť sa dajú neskoro na jeseň alebo skoro na jar, keď stred rastliny prestáva byť kompaktný. Vykopané rastliny sa dajú oddeliť nožom alebo lopatkou a zasadiť do pôdy tak, aby korunka bola na jej úrovni. Staré listy sa kvôli zimnej ochrane strihajú skôr po zime ako na jeseň, čím sa súčasne vytvorí priestor pre nové listy.

Na jar sa začínajú objavovať listy v tvare srdiečka a skoro po tom, ako pokryjú pôdu, nastúpi 8-10 týždňová prehliadka bledomodrých nezábudkám podobných kvietkov. Po odkvitnutí listy pokračujú v raste a dosiahnu rozmery kávového tanierika. V miernom podnebí môžu vydržať až do decembra.